Serotonínový syndróm sa vyskytuje v dôsledku nadbytku serotonínu v tele. Tento problém sa zvyčajne vyskytuje u ľudí, ktorí užívajú určité lieky, ale je tiež možné, že problém vzniká pri užívaní určitých liekov. Celkovo majú pacienti so sérotonínovým syndrómom pri liečbe dobrú prognózu – aké stavy by teda mali viesť k podozreniu, že sa u pacienta vyvinul sérotonínový syndróm?

Serotonínový syndrómje príkladom jedného z možných drogových syndrómov. Môže sa objaviť v podstate u každého človeka, u dieťaťa aj u dospelého človeka. Presná prevalencia serotonínového syndrómu nie je známa, pretože niektoré prípady sa jednoducho prehliadajú.

Podľa dostupných štúdií sa odhaduje, že sérotonínový syndróm sa môže vyvinúť až u 15 % pacientov, ktorí sa predávkujú liekmi zo skupiny serotonínových recipročných inhibítorov (SSRI). Nadmerné užívanie vyššie uvedených prípravkov je jednou z možných, no rozhodne nie jedinou príčinou serotonínového syndrómu

Serotonínový syndróm: Príčiny

Ako už názov napovedá, v patogenéze serotonínového syndrómu hrá úlohu jeden z neurotransmiterov, serotonín, presnejšie povedané, problém nastáva pri nadbytku serotonínu v tele. V prípade nadmernej stimulácie týmto neurotransmiterom, serotonínovými 5-HT2A a 5-HT1A receptormi (najmä tými, ktoré sú prítomné v štruktúrach centrálneho nervového systému), sa u pacientov môže vyvinúť serotonínový syndróm.

Hlavnou príčinou serotonínového syndrómu je užívanie liekov, ktoré vedú k zvýšeniu množstva serotonínu v nervovom systéme. Ich klasickým príkladom sú vyššie uvedené SSRI (napr. fluoxetín, sertralín či escitalopram), okrem nich môžu viesť k zvýšenie množstva serotonínu v CNS, napr. venlafaxín), tricyklické antidepresíva (napr. amitriptylín, klomipramín) alebo inhibítory monoaminooxidázy (MAO-I, napr. selegilín alebo moklobemid).

Vyššie uvedené prípravky, zaradené do skupiny psychofarmák, sa používajú okrem iného v pri depresívnych poruchách - jedna z tých podozrivýchpríčinou týchto porúch je nedostatok serotonínu v nervovom systéme a práve z tohto dôvodu by lieky zvyšujúce množstvo tohto neurotransmiteru zlepšili stav pacientov.

Preto možno konštatovať, že pacienti liečení farmakologicky v dôsledku duševných porúch sú najviac ohrození rozvojom serotonínového syndrómu. Takáto hypotéza môže byť správna, no treba zdôrazniť, že sérotonínový syndróm môže byť spôsobený aj užívaním úplne iných preparátov, ktoré môžu tiež zvýšiť množstvo sérotonínu v nervovom systéme. Hovoríme o drogách ako:

  • látky tlmiace kašeľ (napr. dextrometorfan)
  • antiemetiká (napr. ondansetrón alebo metoklopramid)
  • prípravky používané pri migrénových bolestiach hlavy (triptány, napr. sumatriptan)
  • lieky proti bolesti (napr. tramadol, petidín alebo fentanyl)

Ďalšie prípravky, ktoré oveľa menej často, ale tiež môžu vyvolať rozvoj serotonínového syndrómu, sú antiretrovírusové lieky (napr. ritonavir), neuroleptiká (napr. risperidón), stabilizátory nálady (napr. soli lítia) alebo dokonca antimikrobiálne látky ( linezolid) alebo L-DOPA používané pri Parkinsonovej chorobe
Pacientov, ktorí užívajú niektorý z vyššie uvedených liekov, možno v prvom rade upokojiť – pri dávkach týchto liekov vhodne zvolených pre potreby pacienta hrozí riziko vzniku popisovaných jednotiek je naozaj nízka. Drasticky sa zvyšuje napríklad pri nadmerných dávkach niektorého z vyššie uvedených liekov alebo pri užívaní rôznych prípravkov, ktoré zvyšujú koncentráciu sérotonínu v štruktúrach nervového systému (napr. keď pacient užíva dva prostriedky z skupine SSRI alebo v situácii, keď pacient chronicky liečený na depresiu niektorým SSRI náhle – napríklad v dôsledku infekcie – začne užívať významné množstvá antitusika dextrometorfánu.

Serotonínový syndróm - zaujímavé - sa niekedy vyskytuje u pacientov, ktorí sami neužívali žiadne z vyššie uvedených liekov. Hovoríme o situácii, v ktorej sa tento syndróm vyskytuje u novorodenca: prípady tejto možnosti boli zaznamenané a boli pozorované u detí matiek, ktoré počas tehotenstva užívali niektoré z vyššie uvedených prípravkov.

Nielen užívanie určitých liekov môže viesť k serotonínovému syndrómu. Môže to byť spôsobené aj užívaním rôznych liekov, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú množstvo serotonínu v nervovom systéme – príkladmi takýchto látok sú LSD, kokaín, extáza aamfetamíny.

Serotonínový syndróm: Symptómy

Charakteristickým znakom serotonínového syndrómu je, že jeho symptómy sa vyvíjajú rýchlo – dokonca už v priebehu niekoľkých hodín. Vo všeobecnosti sú symptómy serotonínového syndrómu zoskupené do troch rôznych kategórií:

  • Autonómne symptómy serotonínového syndrómu

Medzi ne patria poruchy ako: zimnica, zvýšené potenie, zrýchlený tep, nevoľnosť, hnačka a zvýšenie krvného tlaku. Okrem nich dochádza u pacientov aj k výraznému zvýšeniu telesnej teploty - charakteristické pre serotonínový syndróm - (horúčka v tejto jednotke môže presiahnuť aj 41 stupňov Celzia).

  • Symptómy serotonínového syndrómu vo forme psychických problémov

Táto skupina zahŕňa symptómy ako ťažká agitácia, úzkosť, halucinácie alebo hypománia. V priebehu jedinca sa môžu vyskytnúť aj poruchy vedomia vo forme zmätenosti až kómy.

  • Somatické symptómy serotonínového syndrómu

Táto skupina zahŕňa problémy súvisiace s nervovosvalovým systémom, ako sú tras, zvýšené šľachové reflexy a vznik myoklonických pohybov a stuhnutosť svalov u pacientov.

Časom (najmä pri absencii liečby) sa u pacientov môžu vyvinúť komplikácie serotonínového syndrómu. Riziko ich výskytu je spojené tak s hypertermiou, ako aj s predĺženými svalovými kontrakciami. Medzi komplikáciami jednotky sa uvádza niekoľko nebezpečných javov, ako napríklad:

  • metabolická acidóza
  • rabdomyolýza (rozpad svalových buniek)
  • záchvaty
  • zlyhanie obličiek
  • DIC (syndróm diseminovanej intravaskulárnej koagulácie)

Serotonínový syndróm: diagnóza

V súčasnosti neexistuje test – napríklad vo forme laboratórneho testu – ktorý by umožnil spoľahlivú diagnostiku serotonínového syndrómu. Pri diagnostike problému je hlavným využitím nájsť kompiláciu symptómov charakteristických pre sérotonínový syndróm, ako aj získať informáciu o tom, že pacient užíval látku ešte pred objavením sa týchto ťažkostí, ktoré môžu viesť k sérotonínovému syndrómu.

Serotonínový syndróm zvyčajne vedie k charakteristickým symptómom, avšak lekári musia stále vykonávať diferenciálnu diagnostiku pacientov.

Pri diferenciácii serotonínového syndrómu sa berú do úvahy najmä:

  • Neuroleptický malígny syndróm
  • iné syndrómy vyvolané liekmi (napr. sympatomimetický syndróm)
  • malígna hypertermia
  • úpal
  • meningitída

Serotonínový syndróm: Liečba

Vysadenie liekov, ktoré viedli k serotonínovému syndrómu, má zásadný význam v liečbe serotonínového syndrómu. Takýto postup už môže stačiť, ale ak sa stav pacienta nezlepší aj napriek vysadeniu liekov, možno nasadiť terapiu cyproheptadínom (tento prípravok je antagonistom 5-HT2A serotonínových receptorov).

U pacientov so serotonínovým syndrómom je tiež dôležité kontrolovať rôzne ochorenia spojené s týmto jedincom. Benzodiazepínové látky (napr. lorazepam) sa môžu podávať pacientovi na zníženie nadmerného vzrušenia pacienta.

V prípade pacientov s vysokým krvným tlakom a príliš rýchlym srdcovým tepom možno podávať prípravky ako esmolol alebo nitroprusid sodný

Veľmi dôležitá je aj kontrola hypertermie - na tento účel je možné pacientov ochladiť fyzickými prostriedkami (napr. studenými obkladmi), telesnú teplotu znížiť aj užívaním liekov, ktoré znižujú svalové napätie.

Pacienti môžu byť prekvapení, prečo sa tu neuvádza použitie antipyretiká na zníženie telesnej teploty pacientov. Nie je to prehliadnutie - v prípade serotonínového syndrómu tieto lieky jednoducho nie sú účinné v boji proti horúčke.

Serotonínový syndróm: prognóza

Dobrá prognóza pacientov, u ktorých sa rozvinie serotonínový syndróm a ktorí sú liečení, možno označiť za dobrú. Pri vhodnej liečbe sa riziko úmrtia pacienta so serotonínovým syndrómom odhaduje na menej ako 1 %.

Okrem toho stojí za zmienku, že ochorenia pacientov môžu veľmi rýchlo vymiznúť, dokonca aj do 24 hodín po ukončení užívania lieku (alebo liekov), čo viedlo k vzniku serotonínového syndrómu.

Kategórie:

Iné