Výskyt halucinácií (halucinácií) by sa teoreticky dal považovať za dôvod návštevy psychiatra, avšak na rozdiel od zdania sú tieto poruchy niekedy spojené nielen s duševnými poruchami. Halucinácie môžu byť spôsobené nádorom mozgu aj zlyhaním pečene. Diagnostika ich príčiny je dôležitá, pretože práve jej liečba umožňuje ustúpiť výskyt abnormálnych pocitov, ktorými sú halucinácie.
Halucinácie(nazývané aj halucinácie) je symptóm, ktorý patrí ku kognitívnej poruche. Halucinácie sú zmyslové zážitky, ktoré vznikajú bez pôsobenia nejakého príčinného stimulu (napr. videnie obrazu predmetu, ktorý tam v skutočnosti nie je).
Pacient je presvedčený, že vnemy sú pravé – nie je možné ho presvedčiť, že veci, ktoré vidí, v skutočnosti neexistujú. Nesprávne vnemy týkajúce sa zmyslových orgánov sa môžu vyskytnúť u úplne zdravých ľudí (napr. pred zaspaním a pri prebudení zo spánku), ale sú tiež spojené s mnohými rôznymi chorobnými stavmi.
Halucinácie: príznaky a typy
Halucinácie sú klasifikované podľa zmyslových orgánov, s ktorými súvisia. Z tohto dôvodu sa rozlišujú:
- zrakové halucinácie(vrátane videnia jednoduchých vnemov, ako sú záblesky, ale aj zložitých tvarov - siluety ľudí, zvierat alebo neexistujúce predmety),
- sluchové halucinácie(počutie všetkých druhov pukaní, kliknutia alebo hlasov alebo dokonca hudby),
- chuťové halucinácie(pocit - bez akéhokoľvek podnetu - nejaká chuť, zvyčajne nepríjemná),
- somatické halucinácie(spočívajúce v tom, že pacient cíti hmatové podnety, napr. má dojem, že sa nad ním pohybuje nejaký hmyz),
- čuchové halucinácie(pacient pociťuje vôňu, ktorá pre iných neexistuje, ako v prípade chuťových halucinácií, zvyčajne je pre pacienta nepríjemná, napr. pach pálenia).
Halucinácie sa delia nielen z hľadiska obsahu, ale aj z hľadiska rozsahu skúseností, ktoré pacient prežíva. Preto vyniká:
- jednoduché halucinácie , týkajúce sa jedného konkrétneho zmyslového orgánu,
- zložené halucináciev ktorýchobjavujú sa abnormálne vnemy dvoch alebo viacerých zmyslov (napr. zrakové halucinácie sú sprevádzané sluchovými halucináciami).
Vyššie uvedené typy halucinácií sa liečia ako symptómy naznačujúce existenciu nejakej patológie, avšak existuje aj forma halucinácií, ktorá sa môže vyskytnúť ako fyziologický jav. V tomto prípade hovoríme ohypnopompických halucináciáchahypnagogických halucináciách . Prvé sa objavujú pri prebúdzaní sa zo spánku, zatiaľ čo druhé môžu sprevádzať zaspávanie. Tieto problémy majú zvyčajne podobu zrakových a sluchových halucinácií.
Halucinácie: príčiny
Halucinácie sa môžu objaviť v priebehu takých chorôb ako:
- schizofrénia,
- psychotické poruchy,
- Alzheimerova choroba a iné formy demencie,
- Parkinsonova choroba,
- neoplastické ochorenia centrálneho nervového systému (to platí pre primárne nádory mozgu aj metastázy do tejto oblasti tela),
- epileptické záchvaty,
- epizód migrény,
- delírium tremens,
- syndróm Charlesa Bonneta,
- užívanie psychoaktívnych látok - alkoholu, drog alebo legálnych opojení (halucinácie sa môžu objaviť počas užívania aj v dôsledku ich náhleho odvykania),
- vysoká horúčka,
- významná renálna alebo hepatálna dysfunkcia,
- meningitída,
- nízka hladina glukózy v krvi (hypoglykémia),
- poruchy elektrolytov (napr. hyponatriémia, t.j. príliš nízka koncentrácia sodíka v krvi),
- zmyslová deprivácia.
Halucinácie: liečba
Halucinácie samotné sa neliečia - terapia by však mala pokrývať chorobu alebo poruchu, ktorá spôsobila ich výskyt. Predtým, ako sa tak stane, však musí byť pacient správne diagnostikovaný. Môže zahŕňať okrem iného vykonávanie zobrazovacích testov (napr. počítačová tomografia) alebo EEG testov.
Po stanovení diagnózy možno začať s kauzálnou liečbou halucinácií. Liečebný režim závisí v tomto prípade od problému daného pacienta: u pacientov s rakovinou mozgu bude terapia zameraná na elimináciu proliferačného procesu, u ľudí trpiacich demenciou bude nasadená farmakoterapia. Ak sa ukáže, že halucinácie súvisia so schizofréniou, pacientovi budú predpísané antipsychotické lieky.
Halucinácie určite netreba podceňovať – pri rozbore príčin problému je celkom ľahké si všimnúť, že ajživot ohrozujúce stavy.
O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent medicíny na Lekárskej univerzite v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.Ďalšie články od tohto autora