Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Energetická hodnota potraviny je údaj, ktorý nájdete na jej obale, zvyčajne vo výživovej tabuľke. Výhrevnosť jedla alebo dennej stravy sa vypočíta tak, že sa spočítajú energetické hodnoty jednotlivých potravinových výrobkov, z ktorých sa jedlo skladá. Pozrite sa, ako vypočítať energetickú hodnotu jedla.

Energetická hodnotapotravín z fyzikálneho hľadiska je teplo, ktoré sa uvoľňuje v dôsledku „spálenia“ alebo oxidácie zložiek potravín. Množstvo uvoľneného tepla závisí od obsahu atómov uhlíka, vodíka, dusíka a síry v potravine a ich pomeru k počtu atómov kyslíka. V praxi využívame experimentálne stanovenú výhrevnosť bielkovín, sacharidov a tukov

Keď poznáme ich obsah v produkte, vypočítame jeho energetickú hodnotu. Ak výrobok obsahuje veľa vody v porovnaní s inými zložkami, kalorický obsah klesá. Keď má vysoký obsah tuku, rastie.Energetická hodnota jedlazávisí aj od obsahu vlákniny, ktorá ho znižuje a od technologického spracovania, ktoré zvyšuje stráviteľnosť jedla, teda zvyšuje jeho výhrevnosť

Pri určovaní energetickej hodnoty je veľmi dôležité nielen zloženie produktov (obsah bielkovín, tukov, sacharidov a vlákniny), ale aj ich stráviteľnosť. Zdrojom energie pre telo sa stáva iba strávená potrava.

Energia je fyzikálna veličina, ktorá sa dá merať a jej hodnota je vyjadrená v rôznych jednotkách. Jednou z takýchto jednotiek, ktoré používame už viac ako 130 rokov, sú kalórie, ktoré teraz označujú energiu obsiahnutú v jedle.

Stojí za to vedieť

Energetická hodnota potraviny (známa aj ako kalorická hodnota jedla) je množstvo energie, ktoré telo dokáže absorbovať v dôsledku trávenia potravy. Vyjadruje sa v kilokalóriách (kcal) zodpovedajúcich 1000 kalóriám (cal) alebo v kilojouloch (kJ). 1 kilokalória (kcal) zodpovedá 4,18 kilojoulom (kJ).

1 kcal=4,184 kJ​​​​

Hrubá a čistá energetická hodnota

Výskum spoločnosti Atwater viedol ku konceptom „hrubej energie“ a „čistej energie“. Hrubá energia je množstvo tepla uvoľneného jedlom, keď je úplne spálené v kalorimetrickej bombe mimo živého organizmu. Je vyššia ako skutočná energiavylučuje sa pri trávení, pretože telo nie je schopné úplne stráviť ("spáliť", zoxidovať) všetky organické zlúčeniny.

Močovina sa vylučuje močom, čím sa čiastočne znižuje celková energetická hodnota. Okrem toho sa energia využíva aj na trávenie, čo ovplyvňuje čistú energetickú hodnotu. Čistá energia je teplo, ktoré sa v tele uvoľňuje počas trávenia potravy (katabolické premeny=rozklad) a môže byť využité len ako teplo alebo premenené na ATP (adenozíntrifosfát, vysokoenergetická zlúčenina, ktorá je pre telo nosičom energie bunky).

Na základe výskumu v kalorimetrickej bombe sa zistilo, že hrubá energia spálenia 1 g živín je:

  • proteín - 5,65 kcal
  • tuk – 9,45 kcal
  • sacharidy - 4,15 kcal

Potom boli stanovené fyziologické energetické ekvivalenty, berúc do úvahy metabolické zmeny, ktoré skutočne prebiehajú počas trávenia v tele. Stanovte faktor ľudskej stráviteľnosti živín:

  • proteín - 92 %
  • tuk – 95 %
  • sacharidy – 98 %

Odhadovalo sa tiež, že v dôsledku konzumácie 1 g bielkovín močom sa vylúči 1,25 - 1,3 kcal vo forme zlúčenín dusíka. Týmto spôsobom sa vypočítala čistá energia zo spotreby živín, ktorá je:

  • 1 g bielkovín - (5,65 - 1,3)0,92=4,0 kcal
  • 1 g tuku – 9,450,95=8,98 kcal
  • 1 g sacharidov - 4,10,98=4,0 kcal
Dôležité

Energetická hodnota živín

V súčasnosti sa predpokladá, že živiny poskytujú nasledujúce množstvá energie:

  • 1 g bielkovín=4 kcal=17 kJ​​​​
  • 1 g tuku=9 kcal=37 kJ​​​​
  • 1 g sacharidov=4 kcal=17 kJ​​​​
  • 1 g alkoholu=7 kcal=29 kJ​​​​
  • 1 g vlákniny=2 kcal=8 kJ​​​​
  • 1 g polyolov, napr. xylitol=2,4 kcal=10 kJ​​​​
  • 1 g organických kyselín=3 kcal=13 kJ​​​​
  • 1 g erytritolu=0 kcal=0 kJ​​​​

Energetická hodnota - potravina s najvyššou energetickou hodnotou

Najväčšiu energetickú hodnotu majú potraviny s vysokým obsahom tuku. Predstavujeme krátky zoznam potravinárskych výrobkov s najvyššou výhrevnosťou na 100 g.

Potravinakcal v 100 g
Olivový olej, repkový olej a iné rastlinné oleje bez prísad884
Maslo735
Makadamové orechy (ostatné orechy podobné, cca 650 kcal)718
Majonéza711
Kokosové krevety698
Arašidové maslo695
Sezam673
Čokoládové vajíčka s náplňou666
Bravčová masť651

Zoznam najkalorickejších potravín zahŕňa oleje, maslo, margaríny, nátierky atď. Ďalej orechy a potom semená. Prevažnú väčšinu z nich tvoria sladkosti z obchodu: sušienky, oblátky, tyčinky, oriešky v čokoláde, plnené cukríky, čokolády atď., ako aj hranolky.

Čokoláda 86%645
Raffaello628
Bravčové Kabanos611
Čokoláda 70%599
Mandle v čokoláde597
Tekvicové semienka, slnečnicové semienkadobre. 580
Pečená slanina548
Nutella546
Arašidy s wasabi povlakom537
Chipsy535
Jáhlové koláčiky s ľanovým semiačkami526
Odporúčame

Autor: Time S.A

  • Diéty dostupné bez opustenia domova
  • Nákupné zoznamy prispôsobené typu stravy
  • Základňa s viac ako 2000 jedlami
  • Potrebné informácie o ingredienciách
  • Starostlivosť špecialistu na výživu
  • Možnosť integrácie stravy do tréningového plánu
Dozvedieť sa viac

Energetická hodnota - jedlo s najnižšou energetickou hodnotou

Produktkcal v 100 g
Voda, čaj0
Ľahké nápoje0
Stévia, erytritol0
Čierna káva2
Nakladané uhorky11
Pak choi13
Čerstvá uhorka14
Šalát14
Paradajková šťava14

Niet pochýb o tom, že zelenina patrí medzi potraviny s najnižšou energetickou hodnotou. Surová zelenina a jej konzervy (polievky, šaláty a pod.) pripravované len s pridaním korenia zaujímajú prvých niekoľko stoviek miest na zozname potravín s najnižším obsahom kalórií. Môže za to ich zloženie – zelenina je najmä voda a vláknina. Tento zoznam obsahuje iba nápoje sladené sladidlami, čaj, kávu a bezkalorické sladidlá.

Bielareďkovka14
Rebarbora15
Kyslá kapusta16
Červené polosladké nealkoholické víno16
Rebrovaný zeler17
Cuketa17
Kubuś Waterrr18
Čisto červený boršč18
Paradajka19
Pivo bez alkoholu21

Medzi nízkoenergetické produkty (do 50 kcal v 100 g) patrí nízkosladké ovocie, napríklad čerešne, jahody, ríbezle, lesné jahody, melón, grapefruit, papája, maliny, egreše, slivky, jablká, broskyne. Približne 100 kcal v 100 g majú biele ryby, morské plody, chudé hydinové mäso bez kože, chudý tvaroh.

Energetická hodnota – ako vypočítať výhrevnosť potravín?

Energetickú hodnotu, teda kalorickú hodnotu potravinového výrobku alebo celého jedla, je možné vypočítať bez problémov iba pri znalosti obsahu makroživín - bielkovín, tukov, sacharidov a vlákniny. Ako to urobiť krok za krokom? Tu je príklad pre jeden výrobok a celé jedlo zložené z niekoľkých zložiek. [Pri výpočtoch bolo vynechané delenie 1 g alebo 1 kcal, ktoré ukazuje správnosť získanej jednotky. Delenie však prebiehalo vždy podľa rovnakého vzoru, napríklad:

  • 1 g – 4 kcal
  • 16 g – x kcal
  • 1 gx kcal=16 g4 kcal
  • x kcal=16 g4 kcal / 1 g
  • 1 kcal – 4,18 kJ​​​​
  • 75,3 kcal – x kJ​​​​
  • 1 kcalx kJ=75,3 kcal4,18 kJ​​​​
  • x kJ=75,3 kcal4,18 kJ / 1 kcal]

Hruška s hmotnosťou 130 g

Obsah makroživínVýhrevnosť makroživínEnergetická hodnota produktuEnergetická hodnota v 100 g
Proteín=0,8 g0,8 g4 kcal=3,2 kcal75,3 kcal75,3 kcal100 g / 130 g=57,9 kcal
Tuk=0,3 g0,3 g9 kcal=2,7 kcal75,3 kcal4,18 kJ=314,75 kJ​​​​57,9 kcal4,18 kJ=242 kJ​​​​
Sacharidy=16 g16 g4 kcal=64 kcal
vláknina=2,7 g2,7 g2 kcal=5,4 kcal

Kakaový koktail s banánom na kokosovom mlieku. Ingrediencie:

  • Kokosové mlieko 80 % (200 g)
Obsah makroživínVýhrevnosť makroživínEnergetická hodnota produktu
Proteín=4,2 g4,2 g4 kcal=16,8 kcal405,6 kcal
Tuk=36 g36 g9 kcal=324 kcal405,6 kcal4,18 kJ=1695,4 kJ​​​​
Sacharidy=16,2 g16,2 g4 kcal=64,8 kcal
Vláknina – 0 g0 kcal

Banán (120 g)

Obsah makroživínVýhrevnosť makroživínEnergetická hodnota produktu
Proteín=1,2 g4,2 g4 kcal=16,8 kcal117,2 kcal
Sacharidy=26,2 g36 g9 kcal=324 kcal117,2 kcal4,18 kJ=489,9 kJ​​​​
Sacharidy=16,2 g16,2 g4 kcal=64,8 kcal
vláknina=2 g2 g2 kcal=4 kcal

Kakao (10 g - lyžica)

Obsah makroživínVýhrevnosť makroživínEnergetická hodnota produktu
Proteín=1,8 g1,8 g4 kcal=7,2 kcal48,6 kcal
Tuk=2,2 g2,2 g9 kcal=19,8 kcal48,6 kcal4,18 kJ=203,2 kJ​​​​
Sacharidy=5,1 g5,1 g4 kcal=20,4 kcal
Vláknina=0,6 g0,6 g2 kcal=1,2 kcal

Chia semienka (10 g - polievková lyžica)

Obsah makroživínVýhrevnosť makroživínEnergetická hodnota produktu
Proteín=1,7 g1,7 g4 kcal=6,8 kcal44,7 kcal
Tuk=3,1 g3,1 g9 kcal=27,9 kcal44,7 kcal4,18 kJ=186,9 kJ​​​​
Sacharidy=0,8 g0,8 g4 kcal=3,2 kcal
vláknina=3,4 g3,4 g2 kcal=6,8 kcal

Med (12 g - čajová lyžička)

Obsah makroživínVýhrevnosť makroživínEnergetická hodnota produktu
Proteín=0 g0 kcal38 kcal
Tuk=0 g0 kcal38 kcal4,18 kJ=158,9 kJ​​​​
Sacharidy=9,5 g9,5 g4 kcal=38 kcal
vláknina=0 g0 kcal

Energetická hodnota celého jedla je 654,1 kcal=2734,1 kJ​​​​

Hmotnosť celého jedla=200 g + 120 g + 10 g + 10 g + 12g=352 g

Energetická hodnota 100 g jedla je 100 g654,1 kcal / 352 g=185,8 kcal (185,8 kcal=776,6 kJ)

Je kalória vždy kalóriou?

Mnohí vedci s tradičným prístupom sú neúprosní a tvrdia, že kalórie sú kalórie, vždy poskytujú rovnaké množstvo energie, vždy prispievajú ku kontrole hmotnosti rovnakým spôsobom a iba množstvo skonzumovaných kalórií je zodpovedné za priberanie alebo chudnutie. Treba si však uvedomiť, že ľudské telo nie je parný stroj alebo iné mechanické zariadenie.

Nie je na tom nič „pre istotu“. Prelomom v zmene matematického prístupu ku kontrole hmotnosti bol výskum doktora Davida Ludwiga, ktorý vo svojich experimentoch používal rôzne druhy diét (napr. vysokobielkovinové, tukové, sacharidové) s rovnakým kalorickým obsahom. Zistil, že rôzne druhy diét ovplyvňujú telesnú hmotnosť rôzne. Takéto závery možno nájsť v mnohých vedeckých publikáciách, ktoré najčastejšie ukazujú, že vysokotučné diéty sú pri chudnutí oveľa efektívnejšie ako nízkotučné diéty s rovnakou kalorickou hodnotou.

Odporcovia počítania kalórií zdôrazňujú, že skutočná energetická hodnota nevyplýva len z množstva energie, ktorá sa uvoľní z potravy, ale aj z času, ktorý potrava potrebuje na cestu tráviacim traktom a z potrebného výdaja energie na trávenie. Nízkosacharidové a nízkotučné diéty pozostávajú z potravín, ktoré sa trávia veľmi rýchlo a vyžadujú málo energie na rozklad. Naproti tomu potraviny s vysokým obsahom tuku prechádzajú tráviacim traktom pomalšie a ich trávenie je proces, ktorý spotrebuje veľa energie.

Z toho vyplýva, že energetický efekt po konzumácii sacharidového a tukového alebo bielkovinového jedla je pre telo odlišný. Čas absorpcie potravy ovplyvňuje telesnú hmotnosť. Energetická hodnota jedla teda nie je len jednoduchá matematika založená na obsahu bielkovín, tukov, sacharidov a vlákniny. Energetická hodnota jednotlivých potravín môže byť u každého iná a závisí od jeho predispozície, sekrécie tráviacich enzýmov, hormónov a mnohých ďalších faktorov.

Stojí za to vedieť

Pojem „kalória“ uviedol do sveta vedy francúzsky vedec devätnásteho storočia Nicolas Clement-Desormes, ktorý sa zaujímal o parné stroje. V týchto strojoch hľadal adekvátny index merania tepelnej energie. Hodnota jednej kalórie bola priradená k množstvu energie potrebnej na zohriatie 1 gramu chemicky čistej vody o 1oC, presnejšie z teploty 14,5oC na 15,5oC. Názov jednotky „calorie“ pochádza z latinského „calor“ alebo heat.

Clementov výskumbol použitý v 80. rokoch 19. storočia americkým amatérskym odborníkom na výživu Wilburgom O. Atwaterom pri snahe zistiť, ktoré potraviny poskytujú najviac energie. Skonštruoval prístroj s názvom kalorimetrická bomba, ktorý sa dodnes používa na zisťovanie výhrevnosti potravinárskych výrobkov. Kalorimetrická bomba je malá pec obklopená vodným krytom. Výrobky sa v ňom úplne spália a meria sa uvoľnené teplo.

Vo vede o výžive hovorový výraz „kalória“ znamená „kilokalória“, čo je množstvo tepla potrebné na zvýšenie teploty 1 litra vody o 1oC. Atwater spálil desiatky potravín vo svojom zariadení, čo ho priviedlo k záverom o kalorickej hodnote potravín v stravovacích štúdiách dodnes.

Zdroje: 1. Dr. M. Schlegel - Zawadzka, Bromatologia - prednáška, http://www2.chemia.uj.edu.pl/dydaktyka/bromatologia/bromatologia2.pdf 2. Tobias D.K. et al., Vplyv nízkotučných diétnych intervencií oproti iným diétnym intervenciám na dlhodobú zmenu hmotnosti u dospelých: systematický prehľad a metaanalýza, The Lancet, Diabetes & Endocrinology, 2015, 3 (12), 969-979 3 Ebbeling C.B. et al., Účinky zloženia stravy na energetický výdaj pri udržiavaní chudnutia, JAMA, 2012, 307 (24), 2627-2634 4. Bujko J., Ako sa meria kalorický obsah potravinárskych výrobkov, Świat Nauki, https: // www.swiatnauki.pl/8,724.html 5. www.ilewazy.pl

O autoroviAleksandra Żyłowska-Mharrab, dietológPotravinársky technológ, dietológ, pedagóg. Absolvent biotechnológie na Gdanskej univerzite techniky a výživových služieb na námornej univerzite. Zástanca jednoduchej, zdravej kuchyne a vedomého výberu v každodennej výžive. Medzi moje hlavné záujmy patrí budovanie trvalých zmien v stravovacích návykoch a individuálne zostavovanie jedálnička podľa potrieb organizmu. Pretože to isté nie je zdravé pre každého! Som presvedčený, že nutričná edukácia je veľmi dôležitá pre deti aj dospelých. Svoje aktivity zameriavam na šírenie poznatkov o výžive, analyzujem nové výsledky výskumu a robím si vlastné závery. Držím sa zásady, že diéta je životný štýl, nie striktné dodržiavanie jedál na papieri. V zdravom a vedomom stravovaní sa vždy nájde priestor na lahodné pôžitky.

Pomôžte rozvoju stránky a zdieľajte článok s priateľmi!

Kategórie: