Mimovoľné pohyby sa môžu vyskytnúť u každého - u detí aj u starších ľudí. V rámci tejto skupiny neurologických problémov sa rozlišuje niekoľko rôznych porúch, od tras po expresívne chorea pohyby. Výskyt mimovoľných pohybov u pacientov si vždy vyžaduje vykonanie rozsiahlej diagnostiky – príčinou týchto porúch môžu byť až život ohrozujúce stavy

Mimovoľné pohybysú rôzne motorické aktivity, ku ktorým dochádza bez vôle alebo vedomia pacienta. Objavujú sa v dôsledku porúch funkcií tzv extrapyramídový systém, ktorý je za normálnych podmienok zodpovedný za kontrolu motorickej koordinácie a presnosti pohybov. V prípade dysfunkcie extrapyramídového systému môže spontánne – bez účasti pacientovej vôle – vyvolať motorickú aktivitu a práve v dôsledku tohto javu sa môžu objaviť mimovoľné pohyby

Neúmyselné pohybové aktivity môžu byť dôsledkom ochorení prítomných od začiatku života (napr. detská mozgová obrna) a aj dôsledkom ochorení prežitých v dospelosti – medzi príklady patrí napríklad mŕtvica alebo neoplastické ochorenia súvisiace so štruktúrami nervového systému

Mimovoľné pohyby: chvenie

Chvenie sú oscilačné, rytmické mimovoľné pohyby. Existuje niekoľko typov:

  • pokojový tremor,
  • úmyselné chvenie (objaví sa na konci aktivity),
  • posturálny tremor (inými slovami, polohový tremor, súvisiaci so zaujatím určitej polohy tela),
  • kinetický tremor (vyskytujúci sa počas celého trvania pohybu).

Príčinou triašky je množstvo rôznych chorobných stavov, no nielen - problém môže nastať aj v dôsledku liekov, ktoré pacient užíva. Tieto typy mimovoľných pohybov sa najčastejšie spájajú s:

  • Parkinsonova choroba a iné parkinsonské syndrómy,
  • Menšie ochorenie (tzv. esenciálny tremor),
  • hypertyreóza,
  • choroby mozočku,
  • Wilsonova choroba,
  • otrava (napr. alkoholom, drogami alebo ťažkými kovmi),
  • farmakoterapia (napr. antidepresíva, stabilizátory nálady alebo anxiolytiká).

Základ pre výskyt chveniaexistujú aj duševné poruchy - v takejto situácii sa mimovoľné pohyby označujú ako psychogénne chvenie

Mimovoľné pohyby: chorea

Tanečné pohyby sú koordinované, náhle, krútivé pohyby okolo dlhej osi tela a môžu zahŕňať rôzne časti tela - pohybové poruchy môžu postihnúť končatiny aj osové svaly. Pohyby prebiehajú v rovine kolmej na dlhú os tela, v bdelom stave zostávajú, no počas spánku miznú. Ich intenzita môže byť extrémne vysoká pri vykonávaní inej vedomej činnosti, tanečné pohyby môžu byť sprevádzané mimovoľnými pohybmi tváre (napr. zamračenie čela). Choreálne mimovoľné pohyby môžu byť výsledkom:

  • Huntingtonova choroba (iný názov pre tento stav je Huntingtonova chorea)
  • Wilsonova choroba
  • neuroakantocytóza
  • perinatálna hypoxia
  • pląsawicy Sydenham
  • vírusová encefalitída
  • užívanie liekov (napr. antipsychotiká, stabilizátory nálady, fenytoín, dopaminergné lieky; chorea je tiež zriedkavý, ale potenciálne možný vedľajší účinok perorálnych kontraceptív)
  • endokrinné poruchy (hypertyreóza, hypoparatyreóza alebo kôra nadobličiek)
  • ťah
  • systémový lupus erythematosus
  • polycythemia vera
  • antifosfolipidový syndróm
  • subdurálny hematóm

Mimovoľné pohyby: atetóza

Atetotické pohyby sú pomalé, krútiace a krútiace motorické aktivity (príkladom môže byť nadmerné krútenie prstov). Postihujú najmä distálne časti končatín (najmä predlaktia a ruky), pohyb prebieha v rovine rovnobežnej s osou končatiny.Mimovoľné pohyby vo forme atetózy nachádzame najmä pri detskej mozgovej obrne, Wilsonovej chorobe a Huntingtonovej chorobe. choroba. Spôsobujú ich aj rôzne zriedkavé genetické ochorenia, ale aj mŕtvica či zápaly v nervovom systéme. Príčinou atetózy sú aj poruchy, ktoré sa vyskytujú vo veľmi ranom štádiu života, pretože problém môže byť spôsobený závažnou hypoxiou v perinatálnom období.

Mimovoľné pohyby: balizmus

O balizme sa hovorí, keď pacient zažije mimovoľné, trhavé pohyby odhadzujúcich končatín pred sebou – je to podobná situácia, ako keď pacient odhodí vlastné končatiny od seba. Porucha postihuje najmä svaly proximálnej končatiny (tzv. ťahové svaly). Tieto typy pohybov sa objavujú náhle a sú veľmi rýchle Balizmus spôsobujú všetky stavy, v ktorýchnajazdených kilometrov, tzv nízkotalamické jadro, ktoré je súčasťou centrálneho nervového systému. Tieto škody môžu súvisieť okrem iného s so zápalovými, autoimunitnými alebo neoplastickými procesmi, ich príčinou môžu byť aj cerebrálne cievne ochorenia (napr. mŕtvica).

Mimovoľné pohyby: tiky

Tikami sú krátkodobé, koordinované, mimovoľné pohyby určitých častí tela. Môžu sa prejaviť ako žmurkanie viečok, vrtenie hlavou alebo dvíhanie obočia, tiky môžu nadobudnúť aj hlasový charakter (vo forme grcania alebo kriku – k tejto situácii dochádza v dôsledku súčasného stiahnutia hrtana, hrdla a ústnych svalov). Tiky sa môžu vyskytovať ako jeden z hlavných symptómov niektorých chorôb (ako je to v prípade Gilles de la Tourette syndrómu), ako aj byť jedným z ochorení v priebehu iných stavov (tiky sa môžu vyskytnúť v prípade mŕtvice, neurodegeneratívnych choroby alebo v dôsledku užívania určitých liekov, napr. neuroleptík)

Mimovoľné pohyby: dystónia

Pri dystónii pacient zažíva súčasnú kontrakciu protichodných svalových skupín. Dôsledkom tohto javu je, že pacient zaujme bizarnú polohu alebo nezvyčajné, nútené nastavenie jednej z končatín do určitej polohy. Nesprávne pohyby môžu mať rôzne podoby, napríklad: cervikálna dystónia, torticollis alebo spazmus viečok, tzv spisovateľský kŕč alebo hudobnícka dystónia. Dystónie sú sprevádzané zvýšeným svalovým napätím a pocitom stuhnutosti, javom spojeným s týmito mimovoľnými pohybmi je často bolesť. Typom dystónie sú torzné kontrakcie, ktoré, aj keď majú podobný charakter ako chorea, trvajú dlho a majú viac krútenú formu. Dystónia sa môžu objaviť pri rôznych stavoch, ako napríklad:

  • Parkinsonova choroba,
  • Wilsonova choroba,
  • skleróza multiplex,
  • nádorov centrálneho nervového systému,
  • ťahov,
  • syfilis,
  • Creutzfeldt-Jakobova choroba,
  • AIDS,
  • malformácie mozgových ciev

Výskyt dystónie môže byť aj vedľajším účinkom užívania určitých liekov, ako sú napríklad neuroleptiká, metoklopramid, levodopa alebo bromokriptín.

Mimovoľné pohyby: myoklonus

Myoklonus sa nazýva aj svalové zášklby. Ide o rýchle, krátke kontrakcie časti vlákien alebo celého svalu. Epizódy myoklonu sa objavujú buď spontánne, alebo sú vyprovokované niektorými faktormi – spustiť ich môže napr. svetelné alebo hmatové podnety respsluchové.

Myoklonus sa môže objaviť pri rôznych patológiách nervového systému - ich výskyt môže súvisieť s demenciou aj metabolickými ochoreniami, myoklonické mimovoľné pohyby môžu byť aj dôsledkom úrazu hlavy.

Mimovoľné pohyby: diagnostika

Na čom bude založený diagnostický proces pacienta, závisí predovšetkým od toho, aký typ ochorenia je u pacienta podozrivý. Používajú sa zobrazovacie vyšetrenia (napr. počítačová tomografia alebo magnetická rezonancia) a laboratórne vyšetrenia (základné, ako je krvný obraz, aj špecializované, ako je stanovenie koncentrácie ceruloplazmínu v sére). Pri podozrení na geneticky podmienené ochorenie je možné vykonať podrobné genetické testy. Treba zdôrazniť, že testy tohto druhu sa nerobia len u malých pacientov – napríklad Huntingtonova choroba sa začína prejavovať až v 50. roku života a práve tieto neskoro sa objavujúce neduhy môžu viesť ku genetickej diagnostike.

V prípade mimovoľných pohybov sú dôležité ochorenia, ktoré sa objavili prvýkrát, ako aj tie, ktoré sú u pacienta už nejaký čas. V posledne menovanej situácii by mal pacient venovať zvýšenú pozornosť ich intenzifikácii, pretože zvýšenie intenzity alebo rozsahu mimovoľných pohybov môže naznačovať exacerbáciu chorobného procesu, ktorý spôsobil mimovoľné motorické aktivity, a to môže byť zase signál naznačujúci potrebu upraviť doteraz používanú liečbu.

Mimovoľné pohyby: liečenie

Mimovoľné pohyby sú symptómom, nie chorobou – preto je liečba založená na terapii základného stavu pohybových porúch pacienta. Okrem toho sa pacientom môžu podávať neuroleptiká (zvyčajne používané ako antipsychotiká) na zmiernenie intenzity mimovoľných pohybov.

Kategórie:

Neurológia