Antigén je látka, ktorá stimuluje imunitný systém tela k tvorbe protilátok, ale ide o veľmi široký pojem. Antigén môže byť buď jeden proteín alebo celá baktéria. Aké sú typy a vlastnosti antigénov?

Antigénje látka, ktorá po zavedení do organizmu vyvoláva imunitnú reakciu, ktorá spočíva v množení lymfocytov a tvorbe špecifických protilátok

Antigény majú rôzne chemické štruktúry – môžu to byť sacharidy, bielkoviny, lipidy a dokonca aj nukleové kyseliny.

Majú vlastnosti ako imunogenicita, t.j. schopnosť vyvolať špecifickú imunitnú odpoveď proti sebe navzájom, a antigenicita, t.j. schopnosť špecificky sa viazať na imunoglobulíny a receptory T-lymfocytov.

Kontinuálne a diskontinuálne antigény

Antigény možno rozdeliť na kontinuálne a diskontinuálne. V prípade kontinuálnych antigénov sú aminokyseliny proteínového antigénu, ktoré sú v kontakte s protilátkou, obsiahnuté v jednom segmente proteínového reťazca.

V prípade diskontinuálnych antigénov sú však aminokyseliny proteínového antigénu v proteínovom reťazci oddelené.

Antigény s nízkou a vysokou molekulovou hmotnosťou

Vzhľadom na veľkosť molekuly možno antigény rozdeliť na malé a veľké molekuly. V druhom prípade môže existovať veľa fragmentov, ktoré sú viazané protilátkami.

Nazývajú sa epitopy alebo antigénne determinanty.

Sú najmenšou jednotkou antigénu, ktorú môže protilátka alebo bunkový receptor rozpoznať. Okrem toho môžu byť viazané protilátkami rovnakej alebo rôznej špecificity.

Môžu vyvolať slabé aj silné imunitné reakcie v závislosti od veku, zdravia a genetickej výbavy.

Antigény závislé od týmusu a nezávislé od týmusu

Medzi antigénmi existujú aj antigény závislé od týmusu a nezávislé od týmusu. V reakcii na B antigény závislé od týmusu potrebujú pomocné T lymfocyty na produkciu protilátok.

Na rozdiel od toho, odpoveď na antigény nezávislé od týmusu nevyžaduje pomoc T lymfocytov pri produkcii protilátok.

Tu stojí za zmienku, že čím väčšia je molekula antigénu, tým ľahšie sa dá vyvolať tvorba protilátok proti nemu. Podobne aj menej rozpustné formy antigénu vyvolávajú oveľa silnejšiu imunitnú odpoveď ako rozpustné formy.

Je zaujímavé, že častice s nízkou molekulovou hmotnosťou sú schopné účinne vyvolať produkciu protilátok len vtedy, keď sa stanú konjugovanými alebo sa spontánne naviažu na väčšie molekuly.

Hapteny

Existujú aj antigény, ktoré majú schopnosť špecificky sa viazať len na imunoglobulíny a receptory T-buniek.

Tieto sa nazývajú haptény a sú to veľmi malé molekuly - veľkosť jednotlivých antigénnych determinantov.

Schopnosť vyvolať špecifickú imunitnú odpoveď proti sebe (produkovať protilátky), t.j. imunogenicitu získajú až po spojení s väčšou molekulou (nosičom), ktorou môže byť napríklad proteín.

V tejto situácii B lymfocyty ako odpoveď na haptén pripojený k nosiču rozpoznávajú haptén, zatiaľ čo pomocná bunka rozpoznáva proteínový nosič.

Kategórie:

Imunitný systém