Trauma je veľmi silný zážitok, porovnateľný s extrémnym stresom. Môže mať dlhotrvajúce účinky, ktoré je ťažké zvrátiť. Medzi príznaky traumy patrí duševná otupenosť a šok. Činy osoby zapojené do traumatickej udalosti sú vedomé, ale v mnohých prípadoch - rýchlo vymazané z pamäte. Najťažším a časovo najnáročnejším procesom je často obnova. Stáva sa, že úplný návrat do stavu spred traumy nie je možný.

Čo je trauma?

Trauma alebo určitý druh psychickej traumy je stav spôsobený náhlym faktorom, ktorý ohrozuje život alebo zdravie. Väčšinou vedie k závažným zmenám, ktoré bránia každodennému fungovaniu človeka, a následne prehlbujú ťažkosti, ktoré znemožňujú návrat do pôvodného stavu. Tieto ťažkosti často tvoria konfiguráciu symptómov, ktoré môžu vytvoriť medicínske entity, ako je akútna stresová reakcia alebo posttraumatická stresová porucha.

Čo spôsobuje traumu?

Koncept traumy sa zvyčajne spája s núdzovými situáciami, ako sú:

  • dopravná nehoda,
  • lúpež,
  • batéria,
  • smrť milovanej osoby,
  • znásilnenie

Traumatickými faktormi môžu byť tak jednotlivé udalosti s extrémne negatívnym emocionálnym nábojom, ako aj opakované mierne miernejšie podnety, ktoré sa vyskytujú dostatočne často, takže v dôsledku toho vedú okrem iného aj k na periodickú depresívnu náladu, zníženú aktivitu, úzkosť, problémy so spánkom atď.

Príkladom dlhotrvajúcej alebo opakujúcej sa situácie vedúcej k úrazu môže byť skúsenosť s domácim násilím, šikanovaním v práci, šikanovaním v škole atď.

Následky traumatických zážitkov

Dopad traumatickej udalosti spôsobujúcej traumu na daného človeka do značnej miery závisí od zdrojov konkrétneho človeka. Sú to faktory ako biologická kondícia, sociálna podpora, stav, v ktorom sa osoba nachádzala v čase udalosti atď., ktoré ovplyvňujú mieru následkov, ktoré sa u danej osoby spustia.

Špecialisti pôsobiaci v oblasti krízovej intervencie, popisujúci stav po zážitku traumy, hovorievali, že ide o„normálnu reakciu tela na abnormálnu situáciu“ .

Traumatické situácie počas životaaspoň zopár z nich sa môže vyskytnúť, no nie každý z nich zanechá na psychike trvalé stopy.

Ľudský druh bol vybavený mnohými mechanizmami na riešenie zložitých situácií. Väčšina reakcií, ktoré môžeme pozorovať v našom tele po traumatickej situácii, slúži prirodzenému návratu k psychofyzickej rovnováhe.

Pretrvávanie nasledujúcich symptómov bezprostredne po traumatickej udalosti nemusí mať vážne následky:

  • zažíva veľa úzkosti,
  • chvejúci sa, plačúci, bledý,
  • rýchle dýchanie a pulz,
  • žiadna reakcia na pokusy o nadviazanie kontaktu, pocit neprítomnosti,
  • znehybnenie alebo nervózne opakované neadekvátne správanie, gestá, slová atď.

Sú to osobné schopnosti, predispozície a kvalita podpory, ktoré určujú, ako hlboko a na ako dlho dokáže traumatická udalosť zasiahnuť každodenný život. Zahrnutie podpory špecialistu v tejto fáze ešte nie je potrebné, ale môže byť mimoriadne užitočné, keď symptómy časom pretrvávajú a spôsobujú ďalšie ťažkosti v rôznych oblastiach života.

Traumatické udalosti môžu mať mnoho následkov. Oplatí sa ich spoznať, aby ste si na sebe alebo na človeku, ktorého psychika bola vystavená nadmernej záťaži, mohli všimnúť prípadné rušivé príznaky. Neodporúčam, aby ste sa pokúšali diagnostikovať napríklad PTSD sami, ale stojí za to poznať faktory, ktoré by sa mali týkať výskytu.

Problém

Vo svete, kde sa psychologická terminológia stáva neoddeliteľnou súčasťou každodennej slovnej zásoby, je ťažké si byť istý, že to, čo chceme povedať, je skutočne to, čo to je. Už nejaký čas sa slovo „trauma“ skloňuje vo všetkých prípadoch, zlá známka na teste, nedorozumenie so šéfom či hádka s nepozorným vodičom na ulici je traumou.

Spoločnosť určitých pojmov stiera hranice toho, čím v skutočnosti sú a aké javy opisujú. Zameniteľné používanie pojmov trauma, psychický šok, trauma, šok atď. často vedie k nedorozumeniam alebo nespravodlivému splošteniu skúseností iných. Berúc do úvahy prirodzené procesy, ktorými jazyk prechádza, najmä hovorový jazyk, vyzývam všetkých, ktorí sa zaujímajú o psychológiu, aby si usporiadali svoju terminológiu.

Pretrvávajúce následky prežitej traumy treba konzultovať s odborníkom

Nasledujúce príznaky by sa mali konzultovať s odborníkom, ak pretrvávajú:

  • depresívna nálada, dlhotrvajúci pocit smútku, depresia, ľútosť, hanba, melanchólia atď.,
  • pocit nadmernostivzrušenie, ťažkosti s koncentráciou, pozornosťou,
  • záchvaty úzkosti spôsobené zdanlivo triviálnymi faktormi, pretrvávajúca úzkosť,
  • iracionálne obavy o život a zdravie vás a vašich blízkych,
  • ťažkosti s prežívaním emócií, pocit odrezania od emócií alebo nadmerná, neadekvátna emocionalita,
  • rušivé opakujúce sa myšlienky, obrazy a/alebo zvuky súvisiace s traumatickou udalosťou, opätovné prežívanie traumy,
  • vyhýbanie sa miestam, situáciám, ľuďom súvisiacim s traumatickou udalosťou,
  • ťažkosti súvisiace so spánkom, napr. realistické nočné mory, nespavosť atď.
  • ťažkosti so zvládaním hnevu, pocit hnevu.
Dôležité

Ľudia, ktorí zažili traumu, často reagujú na objektívne bezpečné podnety, o ktorých sa domnievajú, že súvisia s traumou, ako keby boli primárnym traumatizujúcim podnetom. Podnet, ktorý spúšťa reakciu tela, môže byť okrem iného:

  • zvuk,
  • vôňa,
  • pohľad na konkrétne miesto, osobu atď.,
  • dotyk (fyzický, povrchová štruktúra atď.)
  • pocit bezmocnosti podobný ako v traumatickej situácii,
  • špecifické sociálne vzťahy,
  • situácia nadmerného stresu nesúvisiaceho s pôvodnou traumatickou udalosťou atď.

Napríklad u človeka, ktorý prežil dopravnú nehodu, môže byť takýmto podnetom škrípanie brzdiaceho auta, zvuk padajúceho kovového predmetu alebo zápach sprevádzajúci udalosť. Človek, ktorý bol iba svedkom udalosti, môže podľahnúť rovnakému mechanizmu. Pre niekoho, kto videl chodca zomierať pod kolesami auta, môže byť spúšťacím podnetom vôňa blízkeho kvitnúceho stromu, krik iného okoloidúceho atď.

Práve táto automatická a neadekvátna reakcia na skutočnú hrozbu zosilňuje negatívne účinky traumy. V tejto situácii sa telo dostane do začarovaného kruhu. Čoraz viac podnetov číta ako nebezpečné, preto je ostražitejší. Čím väčšia je ostražitosť (neustále napätie a pripravenosť reagovať), tým väčšia je pravdepodobnosť, že nájde a bude považovať za nebezpečný iný podnet, čo môže spôsobiť ešte väčšiu ostražitosť. Týmto spôsobom dojem skutočnej hrozby stále rastie.

Žiaľ, stáva sa aj to, že traumatický zážitok, ktorý silne narúša psychofyzickú rovnováhu, sa ukáže ako podnet pre choroby a duševné poruchy iného charakteru, napr. depresie, schizofrénia, bipolárna porucha a pod. pri takomto silnom zážitku možno očakávať, že sa u ľudí s určitým typom predispozície k danému ochoreniu alebo ochoreniu v štádiu remisie vyviniepríznaky.

Je potrebné pripomenúť, že s mnohými traumatickými udalosťami sa ľudské telo dokáže vyrovnať samo s primeranou sociálnou podporou, ale ak po ďalšom týždni príznaky pretrvávajú alebo dokonca zosilnejú, stojí za to zvoliť si psychologickú konzultáciu.

Kategórie:

Psychológia