Subarachnoidálne krvácanie sa môže vyskytnúť ako dôsledok poranenia hlavy, ale môže byť spôsobené aj prasknutím aneuryzmy jednej z intrakraniálnych ciev. Najcharakteristickejším príznakom tohto problému je extrémna povaha bolesti hlavy – pacienti, ktorí pociťujú subarachnoidálne krvácanie, to zvyčajne opisujú ako najsilnejšiu bolesť hlavy, akú kedy v živote zažili. Žiaľ, prognóza pacientov, u ktorých sa tento problém rozvinie, nie je priaznivá.

Subarachnoidálne krvácanie(skrátene SAH) je spojené s hromadením krvi medzi arachnoidnou a dura mater mozgu a je jednou z možných príčin mŕtvice - odhaduje sa je zodpovedný za 5 % všetkých týchto stavov. Toto ochorenie je medicíne známe už pomerne dlho, pretože sa predpokladalo, že klinický obraz subarachnoidálneho krvácania opísal už Hippokrates, no viac informácií o tomto probléme sa podarilo získať až od 18. dozvedeli o možnosti aneuryziem u ľudí ao tom, že tieto štruktúry sa môžu zlomiť.

Štatisticky má každý rok subarachnoidálne krvácanie jeden z desaťtisíc ľudí. Viac prípadov tohto problému je zaznamenaných u žien. Vo všeobecnosti sa riziko subarachnoidálneho krvácania zvyšuje s vekom, ale je zrejmé, že až polovica tohto typu krvácania sa vyskytuje u ľudí mladších ako 55 rokov.

Teoreticky by sa zdalo, že subarachnoidálne krvácanie – vzhľadom na to, že oveľa častejšie sa vyskytujú problémy ako ischemická cievna mozgová príhoda alebo hemoragická cievna mozgová príhoda – nestojí za to, aby im venovala veľkú pozornosť. Keď však vezmete do úvahy, že v Poľsku sa každý rok stretne s týmto problémom až 3 000 pacientov a aké závažné môžu byť následky subarachnoidálneho krvácania, potom je zrejmé, aké dôležité je toto ochorenie a že rozhodne stojí za to o ňom hovoriť.

Subarachnoidálne krvácanie: príčiny

Veľká časť subarachnoidálnych krvácaní je spôsobená poranením hlavy. Toto však nie je jediná možná príčina subarachnoidálneho krvácania – stáva sa aj to, že krvácanie u pacienta vzniká spontánne a v takejto situácii je najčastejším zdrojom tzv.problémom je ruptúra ​​intrakraniálnej aneuryzmy. Zmeny tohto typu sa najčastejšie nachádzajú v rámci arteriálneho systému, ktoré sú súčasťou tzv arteriálne koleso mozgu (Willisovo koleso). Subarachnoidálne krvácanie je tiež bežnejšie u ľudí, ktorí:

  • má nejaké intrakraniálne arteriovenózne malformácie
  • užívanie kokaínu
  • trpíte kosáčikovitou anémiou

Subarachnoidálne krvácanie: rizikové faktory

Okrem vyššie uvedených problémov existuje aj niekoľko ďalších rizikových faktorov, ktoré zvyšujú možnosť subarachnoidálneho krvácania u pacienta. Zahŕňajú:

  • hypertenzia (najmä nekontrolovaná, t.j. nesprávne liečená)
  • fajčenie
  • zneužívanie alkoholu

Zvýšené riziko subarachnoidálneho krvácania majú aj ľudia, ktorých príbuzní zažili takýto problém v živote.

Subarachnoidálne krvácanie: príznaky

Najcharakteristickejším príznakom subarachnoidálneho krvácania je bolesť hlavy. Tu však treba zdôrazniť, že táto bolesť je zvláštna – pacienti väčšinou hovoria, že je to piercing, no ešte nápadnejšie je, že pacienti ju opisujú ako najsilnejšiu bolesť hlavy, akú kedy zažili. Toto však nie je jediný príznak subarachnoidálneho krvácania – okrem iných ochorení, ktoré sa môžu v jeho priebehu objaviť, sú uvedené:

  • ťažká nevoľnosť a vracanie
  • kŕče
  • poruchy reči (napr. vo forme nezrozumiteľnej reči)
  • porucha vedomia
  • vnútroočné krvácanie
  • náhle zvýšenie krvného tlaku

Ako plynie čas od začiatku subarachnoidálneho krvácania, pacienti môžu pociťovať iné ochorenia. Je možné vyvinúť stuhnutosť šije (zvyčajne sa vyvinie 6 hodín po začiatku krvácania). Stáva sa, že pri krvácaní dochádza k ochrnutiu niektorých hlavových nervov, čo sa môže prejaviť napr. dvojité videnie alebo pokles očného viečka. Pri subarachnoidálnom krvácaní je tiež možnosť rôznych typov paralýzy

Subarachnoidálne krvácanie: diagnóza

Subarachnoidálne krvácanie by malo byť podozrivé najmä u ľudí, ktorí sa sťažujú na bolesti hlavy mimoriadnej intenzity a nikdy predtým takéto ochorenia nezažili. Tu však treba hneď objasniť, že diagnóza krvácania do priestoru medzi roztočom asoft nie je nemožné u ľudí, ktorí často zápasia s bolesťami hlavy (ako sú migrény) – v takejto situácii pacienti zvyčajne hovoria, že bolesť, ktorú cítia, je určite iná ako „typická“ bolesť hlavy.

Pacient je na začiatku podrobený fyzikálnemu vyšetreniu, ktoré môže odhaliť abnormality krvácania, ako je napríklad stuhnutosť krku (ak sa vyvinula), a vždy posúdiť pacientovu uvedomelosť (zvyčajne pomocou Glasgowskej stupnice kómy). . ).

Ak abnormality zistené počas počiatočného hodnotenia stavu pacienta naznačujú subarachnoidálne krvácanie, je potrebné objednať príslušné testy. Zvyčajne sa prvá počítačová tomografia hlavy vykonáva bez kontrastu - počas prvých šiestich hodín od začiatku krvácania je možné diagnostikovať dokonca viac ako 98% všetkých prípadov tohto problému

Ak existujú pochybnosti, môže sa vykonať lumbálna punkcia - detekcia krvi v mozgovomiechovom moku spolu s ďalšími príznakmi subarachnoidálneho krvácania môže túto diagnózu potvrdiť

Medzi ďalšie vyšetrenia, ktoré sa robia aj pri podozrení na krvácanie do priestoru medzi mäkkou tvrdou plenou a pavučinou, patria napr. Magnetická rezonančná angiografia a invazívna angiografia.

Treba tiež spomenúť, že vzhľadom na to, že subarachnoidálne krvácanie nie je naozaj bežné, berú sa do úvahy aj iné stavy, ktoré môžu byť zodpovedné za pacientove ochorenia. Diferenciálna diagnóza v tomto prípade zahŕňa najmä migrénu, tenzné bolesti hlavy, trombózu venóznych dutín mozgu a meningitídu

Subarachnoidálne krvácanie: komplikácie

Konkrétnou možnou komplikáciou subarachnoidálneho krvácania, ktorá si rozhodne zaslúži viac pozornosti, je riziko vzniku cievneho spazmu. Tento problém môžu zhoršiť poruchy krvácania, ak sa objavia, zvyčajne po treťom dni od začiatku krvácania a najzávažnejšie je medzi 5. a 7. dňom po jeho nástupe.

Existuje niekoľko teórií o patomechanizme vaskulárnej kontrakcie. Zohľadňuje uvoľňovanie vápnika z vnútra buniek, čo vedie ku kontrakcii svalových buniek v cievach, ale aj rôzne iné procesy, ako napr. výskyt zvýšeného množstva voľných radikálov, endotelínov a prostaglandínov v štruktúrach centrálneho nervového systému

NasledujúceSubarachnoidálne krvácanie, vazokonstrikcia určite nie je priaznivý jav – obmedzuje prekrvenie nervových buniek, čím sa zhoršuje poškodenie, ku ktorému dochádza v dôsledku krvácania. Z tohto dôvodu sa počas liečby subarachnoidálneho krvácania robia pokusy zabrániť subarachnoidálnemu krvácaniu.

Subarachnoidálne krvácanie: liečba

Spočiatku pri liečbe subarachnoidálneho krvácania je najdôležitejšia stabilizácia stavu pacienta - pri výrazných poruchách vedomia môže byť okrem iného potrebné napr. byť intubácia a použitie umelej ventilácie. V takomto prípade je potrebné neustále sledovanie pacienta, napr. jeho krvný tlak, pulz a frekvenciu dýchania.

Ak to stav pacienta dovoľuje, vykonajú sa vhodné zákroky - dôležité sú najmä u pacientov, ktorých subarachnoidálne krvácanie vzniklo v dôsledku prasknutia intrakraniálnej aneuryzmy

Príkladom operácie, ktorú je možné v takejto situácii vykonať, je endovaskulárna embolizácia aneuryzmy, niekedy sa otvorenou metódou vykonáva aj odstrihnutie prasknutých aneuryziem

Pri liečbe subarachnoidálneho krvácania je mimoriadne dôležité zabrániť opätovnému krvácaniu. Na tento účel sa používajú predovšetkým antihypertenzíva, ktoré umožňujú udržiavať arteriálny tlak v požadovaných medziach (zvyčajne sa predpokladá, že systolický tlak by mal byť medzi 140 a 160 mmHg).

Drogy, ktoré možno v takejto situácii použiť, sú medzi inými labetalol a nikardipín. Po subarachnoidálnom krvácaní môže byť pacientom podaný ďalší liek – nimodipín – ktorého úlohou je znížiť riziko vazokonstrikcie. Dôležitú úlohu zohráva aj úľava od bolesti (na tento účel možno použiť napr. opioidné analgetiká).

Subarachnoidálne krvácanie: prognóza

Žiaľ, prognóza pacientov, u ktorých sa rozvinie subarachnoidálne krvácanie, nie je priaznivá. Ešte pred príchodom do nemocnice zomrie 10-15% pacientov. Zvyšní pacienti – hospitalizované osoby – u 40 % zaznamenajú smrť do jedného mesiaca od krvácania.

Medzi tými, ktorí prežijú, sú najčastejšie rôzne neurologické deficity, ako sú napríklad poruchy chôdze či rovnováhy, ale aj iné problémy, napríklad poruchy nálady

Najlepšia prognóza je pre tých pacientov, ktorí majú menšie krvácanie a u ktorých sa nevyvinú žiadne komplikácie (ako je vaskulárny spazmus popísaný vyššie).

Subarachnoidálne krvácanie: prevencia

Subarachnoidálnemu krvácaniu sa nedá úplne zabrániť, ale jeho riziko sa dá obmedziť. Dá sa povedať, že prevencia krvácania je založená na udržiavaní primeraných hodnôt krvného tlaku, vyhýbaní sa nadmernej konzumácii alkoholu či fajčeniu a pravidelnej fyzickej aktivite – skrátka sa dá predpokladať, že riziko je možné znížiť vedením všeobecne chápaného zdravého životného štýlu

Možno uvažovať, že teoreticky by sa riziko subarachnoidálneho krvácania dalo znížiť pravidelným snímkovaním hlavy, čo by u pacientov umožnilo diagnostikovať intracerebrálne aneuryzmy. Avšak takýto postup – vzhľadom na skutočnosť, že tieto zmeny sú u ľudí pozorované len zriedka – sa nepovažuje za opodstatnený.

Testy zamerané na odhalenie prípadných aneuryziem - ak vôbec - možno zvážiť u ľudí, ktorí trpia niektorými chorobami, pri ktorých je určite zvýšený sklon k ich vzniku. Príkladom takejto choroby je dedičná autozomálne dominantná polycystická choroba obličiek (ADPKD).

O autoroviPoklona. Tomáš NęckiAbsolvent lekárskej fakulty Lekárskej univerzity v Poznani. Obdivovateľ poľského mora (najochotnejšie sa promenáduje po jeho brehoch so slúchadlami v ušiach), mačiek a kníh. Pri práci s pacientmi sa zameriava na to, aby si ich vždy vypočul a venoval im toľko času, koľko potrebujú.

Kategórie:

Kardiológia